Slovenským rajom zo severu na juh

Autor: Martin Nový | 24.9.2011 o 20:07 | (upravené 28.9.2011 o 15:58) Karma článku: 6,44 | Prečítané:  306x

V jedno augustové sobotné ráno som si zbalil svoj turistický batoh a rozhodol som sa prečistiť si myseľ v prírodnej scenérii Slovenského raja.

Slniečko osvetľovalo letnú oblohu a ja som nabral kurz Čingov a odtiaľ pokračoval k ústiu Bieleho potoka pod Tomášovským výhľadom. Odtiaľ sa väčšina turistov poberá do Prielomu Hornádu alebo stúpa do kopca smerom na Kláštorisko.

            Ja som sa rozhodol pre ďalšiu alternatívu. Dolinou Bieleho potoka som proti jeho prúdu kráčal smerom na juh. Keď turista kráča po tomto turistickom chodníku, stretá čoraz menej ľudí a keď sa vydá na cestu sám, čo bol aj môj prípad, má možnosť vychutnať si čaro tohto kúska prírody plným dúškom. Po prekonaní ústia turisticky neprístupnej dolnej časti rokliny Kyseľ, ktorá vyhorela v roku 1976, som minul aj ústie rokliny Sokolia dolina.

          Touto chvíľou sa moja pokojná vychádzka začala meniť na zaujímavé adrenalínové dobrodružstvo. Kde sa vzal, tu sa vzal, z oblohy sa spustil nádherný lejak. Vedel som, že najbližšie miesto pre úkryt pred dažďovými kvapkami je pod strieškou pri vodnej nádrži Klauzy. K tomuto miestu mi chýbalo ešte asi 15 minút svižnej chôdze. Pôvodne mi prichádzajúci dážď narobil mierne vrásky, ale postupne som si ho začínal vychutnávať a jeho prítomnosť som vnímal v týchto končinách skoro ako svojho sprievodcu.

         Pri krátkom oddychu pri spomínanej vodnej nádrži Klauzy a doplnení jedlého i pitného režimu dážď ustal. Len čo som sa rozhodol pokračovať ďalej, môj „sprievodca" sa rozhodol sprevádzať ma aj naďalej a nové suché tričko sa od svojho predchodcu po krátkej chvíli nelíšilo takmer v ničom.

        Tu sa charakter túry zmenil z pokojného kráčania na tiahle stúpanie. Telo dostalo poriadne zabrať, ale ako sa hovorí, „v zdravom tele zdravý duch". Moje pocity po zdolaní posledných metrov asi hodinového stúpania na Predný Hýľ boli pozitívne. Môj priateľ dážď si odskočil niekam ku Kráľovej holi a ja som ustavičným klesaním minul Zadný Hýľ, Chotárnu dolku a kráčal som do Havranej doliny pri Mlynkoch. Môj sprievodca sa opätovne pripojil k môjmu putovaniu a neopustil ma až kým som svoje telo aj s príručnou batožinou nezložil na železničnej zastávke Mlynky - Rakovec. Tu sa môj turistický deň strávený sám so sebou a priateľom dažďom skončil. Verím, že ten ďalší nenechá na seba dlho čakať...

005.jpg.JPG 007.JPG 018.JPG 019.JPG 023.JPG 024.JPG 026.JPG 029.JPG 030.JPG 031.JPG 032.JPG 033.JPG 035.JPG 039.JPG 040.JPG 043.JPG 045.JPG 046.JPG 047.JPG 048.JPG 053.JPG 056.JPG

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?